História

V hlavách a srdciach rodičov detí s mentálnym a telesným postihnutím sa zrodila myšlienka. Postaviť dom. Dom detí, ktorí bude slúžiť všetkým klientom, ktorí prejavia záujem o služby vzdelávacie, rehabilitačné a sociálne pod jednou strechou.  Takmer s prázdnymi rukami sa pustili do tvorby a zazmluvnenia stavebného projektu, hľadania vhodného stavebného pozemku .  18. mája 2004 Mons. Bernard Bober slávnostne požehnal základný kameň celej stavby.  Mohli sa naplno pustiť i do namáhavého zháňania dostatku finančných prostriedkov na jej realizáciu. Oslovovali malé i veľké nadácie a jedna z nich na túto ich výzvu aj zareagovala. Autorkou projektu bola Ing. Milena Palubová. Písala ho ako laik, ako matka postihnutej dcéry, ktorá vie, s akými problémami sa rodič stretáva. Rodičia chceli, aby ľudia s podobnými problémami nemuseli cestovať za potrebnými službami do vzdialenejších miest. V začiatkoch im poradiť nemal kto. Zástupcov nadácie Socia  však presvedčili o svojej myšlienke, o jej reálnom naplnení.  Trvalo dva roky od prvého zaslania dokumentácie až po rozhodnutie zaslané nadáciou Socia, že požadované finančné prostriedky vo výške 85.000 Eur  sú na výstavbu Domu detí poskytnuté. Naďalej oslovovali rôzne nadácie, organizácie, väčšie či menšie firmy, realizovali verejné zbierky. Dovtedy  bolo na stavbe Domu detí preinvestovaných viac ako 102.000 Eur. Všetky finančné prostriedky získané od darcov boli smerované na pokrytie stavebných nákladov. Aj to ale bolo málo a združenie si muselo vziať aj úver, ktorý len donedávna splácali opäť z príspevkov darcov. Samozrejme, že sa nachádzali aj neprajníci a ľudia, ktorí neverili v realizáciu. Práve to ich poháňalo ďalej. Vzhľadom na to, že združenári nemali kancelárske priestory (na ich prenájom neboli financie) ani kancelársku techniku, prácu okolo projektov robili v domácich podmienkach na vlastných počítačoch. Ľudia, ktorí pracujú na projekte, robia svoju prácu bezplatne, bez nároku na odmenu. Schôdze predsedníctva sa uskutočňovali podľa situácie v domácnostiach jednotlivých členov. Väčšie podujatia organizovali s prijatím na Cirkevnej základnej škole sv. Petra a Pavla v Stropkove. Rodiny s postihnutým členom strávili celé hodiny a dni brigádami i realizáciou verejných zbierok, len aby sa cieľ čo najskôr naplnil.  September 2005 bol termínom pre ukončenie a sprevádzkovanie stavby. A tak sa aj stalo. 28.09.2005 vznikla nezisková organizácia spoluúčasťou troch zakladateľov: Združením na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v Stropkove, Mestom Stropkov a Arcibiskupským úradom Košice. Dňa 03.11.2005 Mons. Alojz Tkáč túto stavbu slávnostne požehnal , čím sa uviedla do svojej nepretržitej prevádzky.

Obrovské poďakovanie patrí všetkým darcom, podnikateľom, fyzickým a právnickým osobám dobrovoľníkom, podporovateľom, ktorí akýmkoľvek podielom pridali ruku k tomuto odvážnemu a veľkému dielu.

Osobitné poďakovanie patrí tímu rodičov a odborníkov sympatizantov, ktorí stáli pri zrode domčeka:

Juraj Medvedz, Monika Nemcová, Ing. Milena Palubová, Darina Puháková, Anna Čurillová, Mgr. Alena Filarská, Mgr. Marek Ľos, Mgr. Mária Karašinská.

Najväčšie poďakovanie patrí Pánu Bohu, že toto dielo požehnal a neustále svojím požehnaním sprevádza.